Ilkovič Dionýz

(* 18.01.1907 Šarišský Štiavnik - † 03.08.1980 Bratislava)

Po maturite na gymnáziu v Prešove odišiel Ilkovič študovať do Prahy, najprv na strojnícky a elektrotechnický odbor ČVUT a potom prestúpil na prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity.V roku 1930 získal vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti. Už počas štúdia začal D. Ilkovič pracovať v laboratóriu prof. Jaroslava Heyrovského a pod jeho vedením vypracoval aj dizertačnú prácu Štúdium ortuťovej kvapkovej katódy pri elektrolytickom rozklade vody. Po jej obhájení získal v roku 1932 titul RNDr. Kedže nezískal miesto v laboratóriu prof. Heyrovského vyučoval po rôznych gymnáziách a popritom pracoval naďalej v chemickom ústave KU. V školskom roku 1937 - 1938 Ilkovič absolvoval študijný pobyt vo Fyzikálno-chemickom ústave Parížskej univerzity u prof. R. Auduberta. Tu sa venoval štúdiu ultrafialového žiarenia pomocou fotoelektrických počítačov. Až do roku 1951 Ilkovič prednášal na rúznych akademických pôdach, napríklad  Slovenská univerzita, alebo  Univerzita Komenského. Potom sa rozhodol, že sa bude plne venovať svojmu pracovisku na SVŠT. Začiatkom päťdesiatychrokov vynaložil Ilkovič veľa úsilia o založenie SAV a ČSAV. Dioníz Ilkovič stál na Slovensku pri vzniku troch základných fyzikálnych pracovísk na Slovensku: Ústavu technickej fyziky SVŠT, Fyzikálneho ústavu Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a Fyzikálneho ústavu SAV.

Hádam také naj z jeho úspechov je určite učebnica fyziky, Celkovo vyšla do roku 1971 v piatich vydaniach v počte 40 000 výtlačkov. Dodnes je to vyhľadávaná učebnica a hlavne študenti technických odborov sa o ňu v knižniciach trhajú.