1901 - Jacobus H. van 't Hoff

Jacobus Henricus van´t Hoff dostal nobelovu cenu za objav zákonitostí chemickej kinetiky a osmotického tlaku.

(* 30. august 1852, Rotterdam – † 1. marec 1911, Steglitz pri Berlíne (dnes Berlín))

Napriek prosbám otca, Jacobus išiel študovať chémiu. Najprv v roku 1869 na Delft Polytechnical Institute kde v roku 1871 získal diplom, neskôr na Univerzite v Leidene, potom v Bonne,  potom v Paríži a nakoniec na Univerzite v Utrecht, kde získal aj doktorát v roku 1874. V roku 1876 sa stal profesorom fyziky na Veterinárnej škole v Utrechte a v roku 1878 profesorom chémie, mineralológie a geológie na univerzite v Amsterdame takmer na 18 rokov a neskôr sa stal predseda chemickej katedry. V roku 1887 sa stal profesorom chémie na univerzite v Leipzig a v roku 1896 profesorom chémie na univerzite v Berlíne.

V roku 1885 sa stal členom Kráľovskej holandskej akadémie vied. Bol ocenený čestným doktorátom z Harvardu a Yaleu (1901), Victoria Univerzity, Manchesteru (1903), Heidelberg (1908), Davy Medal Kráľovskej spoločnosti (spolu s Le Belom (1893)), Helmholtzovou medailov Pruskej akadémie vied (1911), titul Rytiera Čestnej légie (1894). V 1901 bol ocenený Nobelovou cenou za svoju prácu o roztokoch. Tá môže byť všeobecne zhrnutá takto: veľmi zriedené roztoky sa riadia matematickými zákonmi, ktoré sa veľmi podobajú zákonom, ktoré opisujú správanie plynov. Van't Hoff bol čestným členom Britskej chemickej spoločnosti v Londýne, Kráľovskej spoločnosti vied v Gottingene (1892), Americkej chemickej spoločnosti (1898) a Akadémie vied v Paríži (1905). Bol takisto aj prominentným vedcom vtedajšej doby. Napriek mnohým oceneniam sa vyjadril, že získanie Nobelovej ceny bolo vrcholným bodom pre jeho kariéru.